<?xml version='1.0' encoding='UTF-8'?><?xml-stylesheet href="http://www.blogger.com/styles/atom.css" type="text/css"?><feed xmlns='http://www.w3.org/2005/Atom' xmlns:openSearch='http://a9.com/-/spec/opensearchrss/1.0/' xmlns:georss='http://www.georss.org/georss' xmlns:gd='http://schemas.google.com/g/2005' xmlns:thr='http://purl.org/syndication/thread/1.0'><id>tag:blogger.com,1999:blog-9216139236809225239</id><updated>2012-02-16T16:44:10.824-08:00</updated><title type='text'>Stratigrafia</title><subtitle type='html'></subtitle><link rel='http://schemas.google.com/g/2005#feed' type='application/atom+xml' href='http://stratigrafiabeta.blogspot.com/feeds/posts/default'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/9216139236809225239/posts/default?max-results=100'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://stratigrafiabeta.blogspot.com/'/><link rel='hub' href='http://pubsubhubbub.appspot.com/'/><author><name>ScienceSite.eu</name><uri>http://www.blogger.com/profile/01491940048492318688</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='16' height='16' src='http://img2.blogblog.com/img/b16-rounded.gif'/></author><generator version='7.00' uri='http://www.blogger.com'>Blogger</generator><openSearch:totalResults>1</openSearch:totalResults><openSearch:startIndex>1</openSearch:startIndex><openSearch:itemsPerPage>100</openSearch:itemsPerPage><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-9216139236809225239.post-3177665725994645785</id><published>2009-02-08T06:11:00.000-08:00</published><updated>2011-02-20T06:51:39.507-08:00</updated><title type='text'>Úvod do stratigrafie</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Odvetvia a pomocné vedy historicke&lt;/span&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;j geológie&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;a href="http://3.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7omN8uFPI/AAAAAAAAD0c/ArEqQBCjAa4/s1600-h/sch%C3%A9ma+strati.bmp" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"&gt;&lt;img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5300429554738664690" src="http://3.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7omN8uFPI/AAAAAAAAD0c/ArEqQBCjAa4/s400/sch%C3%A9ma+strati.bmp" style="cursor: pointer; display: block; height: 266px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 400px;" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Prehľad vývoja historickej geológie - obdobie do konca 18. storočia&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Nicolaus Steno&lt;/span&gt; - prvý priekopník stratigrafie -r.1669 rozpoznal význam superpozície&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;a href="http://2.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7rrzp2uPI/AAAAAAAAD1c/OKwlxPcc4Zc/s1600-h/Steno.png" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"&gt;&lt;img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5300432949294315762" src="http://2.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7rrzp2uPI/AAAAAAAAD1c/OKwlxPcc4Zc/s200/Steno.png" style="cursor: pointer; float: left; height: 118px; margin: 0pt 10px 10px 0pt; width: 91px;" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Georg Ch. Füchsel&lt;/span&gt; - r. 1762 zaradil vrstvy do vyšších jednotiek („series montana“)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;James Hutton&lt;/span&gt; (1726-1797) - zakladateľ princípu uniformitarizmu (aktualizmu), zakladateľ školy plutonizmu&lt;a href="http://4.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7pv7ngSFI/AAAAAAAAD0s/JkdJDFf6fQE/s1600-h/Hutton.png" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"&gt;&lt;img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5300430821128161362" src="http://4.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7pv7ngSFI/AAAAAAAAD0s/JkdJDFf6fQE/s400/Hutton.png" style="cursor: pointer; float: left; height: 102px; margin: 0pt 10px 10px 0pt; width: 98px;" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Abraham Gottlob Werner &lt;/span&gt;(1749-1817)- zakladateľ neptunistickej školy. Rozdelil horninové celky na Urgebirge, Übergangsgebirge, Flötzgebirge, náplavy a vulkanické horniny.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;a href="http://2.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7r5t-nQwI/AAAAAAAAD1k/66Cm5ZPiNyU/s1600-h/Werner.png" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"&gt;&lt;img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5300433188288938754" src="http://2.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7r5t-nQwI/AAAAAAAAD1k/66Cm5ZPiNyU/s200/Werner.png" style="cursor: pointer; float: left; height: 119px; margin: 0pt 10px 10px 0pt; width: 85px;" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;&lt;br /&gt;Prehľad vývoja historickej geológie - 1. polovica 18.storočia&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Wiliam Smith&lt;/span&gt; (1769-1839) - zakladateľ stratigrafie, prvý plne pochopil význam skamenelín, robil prvé geologické mapy&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;a href="http://1.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7rerh6VzI/AAAAAAAAD1U/ol-Q1Ng0scs/s1600-h/Smith.png" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"&gt;&lt;img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5300432723775215410" src="http://1.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7rerh6VzI/AAAAAAAAD1U/ol-Q1Ng0scs/s200/Smith.png" style="cursor: pointer; float: left; height: 107px; margin: 0pt 10px 10px 0pt; width: 99px;" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Georges Cuvier&lt;/span&gt; (1769-1832) -zástanca teórie katastrof ako príčiny zmien fauny za predpokladu nemennosti druhov&lt;a href="http://1.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7pjXnzh6I/AAAAAAAAD0k/W1k_36EpMAA/s1600-h/Cuvier.png" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"&gt;&lt;img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5300430605307316130" src="http://1.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7pjXnzh6I/AAAAAAAAD0k/W1k_36EpMAA/s400/Cuvier.png" style="cursor: pointer; float: left; height: 110px; margin: 0pt 10px 10px 0pt; width: 98px;" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Jean B. Lamarck&lt;/span&gt; (1744-1829) - Cuvierov odporca, zástanca premenlivosti druhov, predchodca Darwina&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Charles Lyell&lt;/span&gt; (1797-1875) - rozvinul princíp aktualizmu, navrhol súčasné rozdelenie histórie Zeme na Primary, Secondary, Tertiary a Recent.&lt;a href="http://4.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7p78m0E_I/AAAAAAAAD00/oxcSoGQoq1I/s1600-h/Lyell.png" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"&gt;&lt;img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5300431027552130034" src="http://4.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7p78m0E_I/AAAAAAAAD00/oxcSoGQoq1I/s400/Lyell.png" style="cursor: pointer; float: left; height: 123px; margin: 0pt 10px 10px 0pt; width: 98px;" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Prehľad vývoja historickej geológie - 2. polovica 19.&lt;/span&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;storočia&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;r. 1830 bol v USA založený prvý geologický ústav&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;r. 1849 bol založený Ríšsky geologický ústav vo Viedni (jeho pracovníkombol aj Dionýz Štúr)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;podrobnejšie členenie útvarov na stupne a zóny - Albert Oppel navrhol uplatnenie zonálneho princípu v stratigrafii&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;r. 1878 sa v Paríži konal prvý medzinárodný geologický kongres&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Charles Darwin (1809-1882) - autor teórie o vzniku druhov prirodzeným výberom&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Ďaľší pokrok súvisiaci s historickou geológiou koncom 19. storočia&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;náuka o geosynklinálach - James Hall a James D. Dana&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;objav príkrovovej stavby pásmových pohorí - Marcel Bertrand (založil francúzsku školu napistov). Emile Haug - základná tektonická schéma Álp, Maurice Lugeon - aplikoval príkrovovú stavbu na územie Karpát&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Pokrok vo vývoji historickej geológie v 20. st&lt;/span&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;oročí&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;rádiometrické datovanie hornín - súvisí s objavom rozpadu rádioaktívnych prvkov&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;rozvoj evolučných princípov v paleontológii - napr. zákon o nezvratnosti vývoja - Louis Dollo&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;datovanie tektonických procesov - Hans Stille&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;vývoj paleogeografie - teória kontinentálneho driftu - Alfred L. Wegener - 1915&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;od 60. rokov - teória platňovej tektoniky&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;1976 - kodifikácia zásad stratigrafickej klasifikácie&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-size: 130%; font-weight: bold;"&gt;Základné pravidlá stratigrafie&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Pravidlo superpozície&lt;/span&gt; - spodnejšia vrstva je staršia a vrchnejšia je mladšia (výnimkou sú prevrátené sledy, neptunické dajky a riečne terasy)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Pravidlo rovnakých skamenelín&lt;/span&gt; - vrstvy, ktoré obsahujú rovnaké skameneliny majú rovnaký vek&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Princíp aktualizmu&lt;/span&gt; - pozorovania súčasných procesov na zemskom povrchu umožňujú pochopiť analogické procesy v dávnych geologických dobách&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Doplnenie princípu aktualizmu o rozdiely v priebehu procesov v minulosti a v súčasnosti - zmeny fyzikálno-chemických podmienok&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Zmeny v salinite oceánov - v priebehu histórie Zeme sa salinita oceánov neustále zvyšuje&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Zmeny v zložení atmosféry -  atmosféra archaika mala redukčný charakter, množstvo CO2 sa znížilo až s masovým rozvojom zelených rastlín&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Doplnenie princípu aktualizmu o rozdiely v priebehu procesov v minulosti a v súčasnosti - zmeny zapríčinené vznikom a vývojom života&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;1. v najstaršom archaiku nejestvoval život - ani organizmy, ktoré sú v súčasnosti významným geologickým činiteľom&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;2. do začiatku mladšieho paleozoika nejestvovalo suchozemské rastlinstvo, ktoré v súčasnosti spomaľuje erózne procesy&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;3. nie všetky poznatky o ekológii súčasných organizmov možno aplikovať na ich fosílnych zástupcov (napr. krinoidy)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Doplnenie princípu aktualizmu o rozdiely v prie&lt;/span&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;behu procesov v minulosti a v súčasnosti - rozdiely v intenzite pôsobenia geologických činiteľov&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;1. rôzna intenzita vulkanickej činnosti a tektonických procesov&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;2. rôzne pomerné zastúpenie typov sedimentov v rôznych obdobiach (napr. siliciklastiká vs. karbonáty)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;3. úplné chýbanie niektorých činiteľov v niektorých obdobiach (napr. zaľadnenie)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;4. úplné chýbanie niektorých typov sedimentov v súčasnosti (napr. vrstevnaté fosfority)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Doplnenie princípu aktualizmu&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Počas fanerozoika dochádzalo k zmenám v chemizme morskej vody, ktoré zapríčinili, že raz sa ako morský cement vyzrážaval kalcit, inokedy aragonit - tzv. kalcitové a aragonitové moria. Kalcitové moria boli pri vysokej hladine svetového oceánu a aragonitové pri nízkom.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Počas fanerozoika dochádzalo aj ku kolísaniu v objeme usadených karbonátov a zvlášť dolomitov. Je to späté s vývojom chemizmu oceánov, vývojom života a kolísaním hladiny oceánov.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Doplnenie princípu aktualizmu o rozdiely v priebehu procesov v minulosti a v súčasnosti - rozdiely z astronomických dôvodov&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;1. dĺžka dňa a počet dní v roku neboli stále - rotácia Zeme sa postupne spomaľuje vplyvom slapových síl (1s za 50 000 rokov)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;- princíp aktualizmu je ťažké aplikovať na endogénne procesy, ktoré nemožno priamo študovať ani v súčasnosti&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Hlavné stratigrafické pojmy - transgresie&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;1. Lokálne transgresie - zapríčinené lokálnymi poklesmi pevniny - izostatické vyrovnávanie, pohyby magmy v kôre, klimatické zmeny (u vnútrozemských morí)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;2. Celoplanetárne transgresie - zapríčinené zväčšením objemu vody v oceáne (napr. roztápanie ľadovcov), alebo zmenšením objemu oceánskych paniev (napr. dvíhanie oceánskych chrbtov)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Prejavy transgresie&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;1. Výskyt morských sedimentov nad suchozemskými&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;2. Výskyt hruboklastických sedimentov na báze transgresie&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;3. Navŕtavanie podkladu vŕtavými organizmami&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;4. Nástup stále hlbokovodnejších fácií&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;- Ingresia - rýchla transgresia, napr. náhle vniknutie vody do predtým izolovanej depresie (často chýbajú bazálne klastiká)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Prejavom náhlej ingresie je aj zaplavenie panvy Stredozemného mora na rozhraní miocénu a pliocénu, keď došlo k pretrhnutiu úzkej Gibraltarskej šije a náhlemu prieniku vôd Atlantiku do Stredozemného mora&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Hlavné stratigrafické pojmy - diskordancie&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;1. Uhlová diskordancia - dva vrstevné súbory zvierajú zreteľný uhol - odráža tektonické pohyby, ktoré sa odohrali medzi usadením vrstevných súborov&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;a href="http://1.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7q9qpSI0I/AAAAAAAAD1M/SSAtGBg_DL8/s1600-h/uhlov%C3%A1+diskordancia.PNG" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"&gt;&lt;img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5300432156602016578" src="http://1.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7q9qpSI0I/AAAAAAAAD1M/SSAtGBg_DL8/s400/uhlov%C3%A1+diskordancia.PNG" style="cursor: pointer; display: block; height: 277px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 357px;" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;br /&gt;2. Skrytá diskordancia - dočasné prerušenie sedimentácie bez zvrásnenia terénu - prejavuje sa napr. eróznym stykom (možno ju odhaliť biostratigrafickým výskumom)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;a href="http://1.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7qQd6TerI/AAAAAAAAD08/obSbEnUkKfU/s1600-h/skryta+diskordancia.PNG" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"&gt;&lt;img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5300431380089633458" src="http://1.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7qQd6TerI/AAAAAAAAD08/obSbEnUkKfU/s400/skryta+diskordancia.PNG" style="cursor: pointer; display: block; height: 265px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 400px;" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Hlavné stratigrafické pojmy - hiáty&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Hiát = prerušenie sedimentácie (chýbanie určitej časti sedimentárneho záznamu&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Hiát môže byť spôsobený:&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;1. Vynorením sedimentačnej oblasti&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;2. Podmorskou eróziou, prípadne stratigrafickou kondenzáciou (zmenšením mocnosti sedimentu) až neusadzovaním sedimentu počas určitého časového obdobia (krátke prerušenia sedimentácie = diastémy)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-weight: bold;"&gt;Autor:&lt;/span&gt; doc. R. Aubrecht, prepis Osky&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/9216139236809225239-3177665725994645785?l=stratigrafiabeta.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://stratigrafiabeta.blogspot.com/feeds/3177665725994645785/comments/default' title='Zverejniť komentáre'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://stratigrafiabeta.blogspot.com/2009/02/uvod-do-stratigrafie.html#comment-form' title='0 komentárov'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/9216139236809225239/posts/default/3177665725994645785'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/9216139236809225239/posts/default/3177665725994645785'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://stratigrafiabeta.blogspot.com/2009/02/uvod-do-stratigrafie.html' title='Úvod do stratigrafie'/><author><name>ScienceSite.eu</name><uri>http://www.blogger.com/profile/01491940048492318688</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='16' height='16' src='http://img2.blogblog.com/img/b16-rounded.gif'/></author><media:thumbnail xmlns:media='http://search.yahoo.com/mrss/' url='http://3.bp.blogspot.com/_6aXOXDw7JDA/SY7omN8uFPI/AAAAAAAAD0c/ArEqQBCjAa4/s72-c/sch%C3%A9ma+strati.bmp' height='72' width='72'/><thr:total>0</thr:total></entry></feed>
